To sú slová, ktoré povedal nezlomný živnostník, bývalý nádejný futbalista a otec inžiniera Robert Radla. Jeho životná cesta bola plná prekážok, ktoré musel prekonávať s obrovskou odvahou a odhodlaním. Strata milovanej manželky, prekážky pri hľadaní bývania či boj s predsudkami – to všetko ho však nezlomilo. Naopak, naučilo ho nachádzať v živote pozitíva a nevzdávať sa.
Futbal ako únik a šanca
Už v mladosti sa Robert odlišoval od svojich rovesníkov. Kým niektorí podľahli negatívnym vplyvom okolia, on sa upäl na futbal. Každú voľnú chvíľu trávil na tréningoch, kde rozvíjal svoj talent a disciplínu. „Futbal ma uchránil od lákadiel, ktorým prepadli ďalší chlapci. Vďaka nemu som nemal čas na hlúposti. Futbal ma udržal mimo tejto partie chalanov. Veľa sa mi venoval tréner, ktorý bol ako môj otec, videl vo mne potenciál,“ prezradil Robert..
Jeho talent neunikol ani väčším klubom a tak sa ocitol v Slavii Praha, kde strávil tri roky. „Myslím, že keby som tomu dal všetko a bola to za všetkých okolností moja priorita, mohol som urobiť dobrú kariéru. Ale boli tam chlapci, ktorí futbal ‚žrali‘, obetovali tomu všetko, navyše ich rodičia mali u trénerov protekciu, a tak hrali viac. Ja už som tomu všetko nedával, chodil som na učilište a zoznámil som sa s budúcou manželkou Pavlínkou, tá potom bola pre mňa na prvom mieste,“ priznal Robert.

Láska, ktorá zmenila jeho život
Pavlína nebola len jeho láskou, ale aj obrovskou inšpiráciou. Rómska aktivistka, ktorá celý svoj život zasvätila pomoci druhým, ho naučila vidieť svet inak. „Bola inteligentná, pracovitá, podnikavá. Ale tiež veľmi citlivá, zaujímala sa o ľudí, ich osudy a chcela úprimne pomáhať. A to tiež robila, pomohla mnohým ľuďom vo veľmi zložitých situáciách. Veľmi som si ju za to vážil. Úplne ovplyvnila môj pohľad snáď na čokoľvek – majetok, vzdelanie, výchovu. Bola jednoducho jedinečná,“ spomína Robert.
Po jej smrti sa jeho svet otriasol v základoch. Napriek tomu sa nevzdal a snažil sa ďalej ísť dopredu, hoci to nebolo jednoduché. Najväčšou oporou mu bol syn, ktorý vyštudoval vysokú školu a stal sa inžinierom, čo je pre Roberta jeho najväčšia hrdosť.
Boj s predsudkami
Dva roky po smrti manželky sa Robert ocitol v ďalšej ťažkej situácii – musel si nájsť nové bývanie. Aj keď prešiel stovky bytov, nikto mu nechcel prenajať byt. Dôvod? Bol Róm. „Bola to beznádej a v mnohých prípadoch bolo jasné, že byt nemôžem dostať, pretože som Róm. A vôbec ich nezaujímalo, že pracujem, mám peniaze na kauciu aj všetko ostatné. To ma vtedy nemilo zaskočilo,“ priznáva Robert.
Nie je v tom sám.
Podobné skúsenosti majú mnohí Rómovia, ktorí sa snažia nájsť bývanie mimo segregovaných oblastí. Prenajímatelia často neodpovedajú, keď zistia ich etnický pôvod. Tento problém dlhodobo poukazuje aj nezisková organizácia Centrum komunitného organizovania. Napokon sa však Robertovi podarilo nájsť bývanie a jeho príbeh ukazuje, že aj napriek prekážkam sa dá uspieť.
Práca ako únik
Po všetkých životných skúškach si Robert uvedomil, že práca je pre neho najväčším útočiskom. „Keď je sobota a nedeľa a nemám práve nejakú pracovnú zákazku, som nešťastný. Som celý život zvyknutý pracovať, neviem len tak sedieť doma,“ hovorí. Práca mu pomáha vyrovnať sa so stratou manželky a dáva mu zmysel života.
Jeho príbeh je dôkazom toho, že aj keď život nie je vždy spravodlivý, odhodlanie, práca a láska k rodine môžu pomôcť prekonať aj tie najťažšie chvíle.


