Slabá výživa a zanedbaná hygiena sú častými problémami obyvateľov slovenských osád. Mnohí trpia nielen vysokým krvným tlakom, ale aj epilepsiou a častými infekčnými ochoreniami, ako sú syfilis, žltačka či svrab.
Podľa niektorých lekárov ide o bežné zdravotné problémy rómskeho etnika, hoci medzi jednotlivými osadami existujú určité rozdiely. „Nehádžte ich všetkých do jedného vreca. Nie všetci žijú na pokraji chudoby a sú nevzdelaní,“ hovoria odborníci.
Rómovia žijúci v osadách sú často veľmi starostliví, pokiaľ ide o návštevu lekára. Prídu k nemu aj pri každej nádche či kýchnutí. Mimoriadne sa boja bolesti, a preto radšej vyhľadávajú lekársku pomoc ešte predtým, než bolesť nastane. Taktiež majú strach zo smrti a sú veľmi emotívni. Keď niekto trpí horúčkami, dokáže s ním prísť aj dvadsať členov rodiny. Rómovia si častokrát dajú predpísať lieky, ale nie vždy si ich vyzdvihnú v lekárni, často kvôli nedostatku peňazí – „Pre nich je veľa už aj euro,“ prezrádza lekár.

Obyvateľov osady lekár pozná osobne a tvrdí, že hlavnou príčinou ich chorôb je zlá strava. „Jedia väčšinou cestoviny a múku, málokedy mäso. Zeleninu, okrem zemiakov, v podstate nepoznajú. Tí, ktorí majú peniaze, sa o seba starajú, majú aj na oblečenie a jedlo,“ objasňuje hierarchiu v osade.
Problémom je aj to, že títo ľudia zriedka myslia na svoju budúcnosť a žijú skôr pre prítomný deň. „Nemyslia na to, čo bude zajtra, o týždeň či o mesiac,“ tvrdí lekár. Často si volajú záchranku aj pri najmenších ťažkostiach.
„Stáva sa, že sanitku používajú takmer ako taxík. Žena ide rodiť, ešte jej neodtečie plodová voda, kontrakcie sa iba začínajú, a už volá 155. Chce, aby ju čo najrýchlejšie zbavili bolesti. A tak je to so všetkým,“ opisuje situáciu obvodný lekár zo Spiša.
Michalovská gynekologička a pôrodníčka Silvia Zambová tvrdí, že príslušníčky rómskeho etnika možno rozdeliť do troch skupín: tie, ktoré sa o svoje zdravie starajú, tie, ktoré žijú v Anglicku, a tie najchudobnejšie, ktoré to ignorujú.
Ak žena rodí a je k dispozícii manželovi, manželstvo funguje. Ak nie, muž ju pošle k lekárovi alebo ide za inou. Rómky sú žiarlivé a chcú si chlapa udržať za každú cenu. „Jednoducho musia byť mužovi k dispozícii. Ak majú problém, že ich bolí brucho alebo už nemôžu rodiť deti, chodia po doktoroch, kým sa problém nevyrieši,“ konštatuje Zambová.
Zároveň vyvracia mýtus, že Rómky majú veľa detí. „Niektoré rodia každý rok, bežne majú desať detí, ale nie je nič výnimočné, ak má rómska žena jedno či dve deti a úplne jej to stačí,“ dodáva. Za problém považuje, že mladé dievčatá začínajú pohlavne žiť príliš skoro – už vo veku dvanástich rokov. „Bežne rodia aj štrnásť- alebo pätnásťročné. Pre nich je to normálne. Šestnásťročná mamička je samozrejmosťou, skončí školu a je čas, aby mala muža,“ konštatuje.
Mnohé matky otca svojich detí neudávajú. „Povedia, že už s ním nežijú,“ hovorí Zambová. Bežne sa stáva, že na pôrodnici neudajú otca dieťaťa, a až po pôrode im partner prinesie niečo na jedenie. V tehotenstve a pri pôrode sa často prejavujú zdravotné problémy spôsobené chudobou – slabá strava bez bielkovín a zanedbaná hygiena.
„Keď som bola v Bratislave na atestácii, kolegovia hovorili o ich chorobách ako o prípadoch z knihy. Ja som tu však videla veľa prípadov eklamptických záchvatov pri pôrode. Žena upadá do kŕčov alebo rovno do bezvedomia. Gestóza zas súvisí s vysokým krvným tlakom v tehotenstve, ktorý vzniká pre nízku hladinu bielkovín. Je to výsledok zlej výživy, fajčenia a častej epilepsie,“ uzatvára Zambová.

