Dnes vám v našej rubrike „Významné osobnosti“ prinášame rozhovor so starostom jednej malej dedinky, v ktorej sa vlastne stal starostom kvôli nečinnosti svojho predchodcu.
A prečo? Už sa nevládal pozerať na to, ako jeho rodná obec pod jeho vedením zo dňa na deň upadá.
Ako sa Vám žije vo Vašej obci, ako dlho ste už starostom?
„Celý život žijem v obci Ratková, v revúckom okrese. Naša dedinka bola predtým veľmi rozvinutá, pomerne bohatá obec. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413, vtedy ju poznali ešte pod menom Rathko. Ratková bola v minulosti odjakživa remeselníckym a trhovým strediskom. Žili tu veľmi významní garbiari, čižmári, pláteníci, valchári, súkeníci a iní remeselníci.“ začína tento rozhovor starosta obce Ratková, p.Roman Chicho.

„Ale teraz poďme naspäť ku mne.“ pokračuje starosta s úsmevom. „ Toto je už moje druhé volebné obdobie.“
Pamätáte sa na obdobie kedy ste mali taký impulz stať sa starostom? Že ste si povedali: „ Idem do toho“.
„Áno veľmi dobre sa na to pamätám. Stal som sa starostom hlavne preto, že som sa už naozaj ďalej nemohol pozerať na predošlého starostu. On doslova devastoval našu obec. Aj to dobré čo v našej obci bolo dokázal veľmi rýchle zničiť.

Čo napríklad?
„Napríklad kultúrny dom, ktorý sme mali v našej obci Ratková, taký určite nebol v celkom okrese Revúca. A on z neho urobil obyčajné smetisko. Všetko bolo zdevastované, dvere, okná, priečky, strecha no proste všetko“.
Mal nejaké plány z týmto kultúrnym domov, niečo začal a sa mu to nepodarilo?
„Nie, nemal. On nemal žiadne plány. Bohužiaľ to nechal takto zničiť. Trestnoprávnu zodpovednosť za to nikto nenesie.“
Podali ste na predošlého pána starostu trestné oznámenie?
„Nie nepodal som, v tom čase sme mali pani kontrolórku. Ona je ten kontrolný orgán, ktorý by mal kontrolovať aj starostu obce a tiež kontrolovať aj obecný majetok.“
Ešte v roku 2012, keď som bol prvý krát starostom, predtým ešte ako zastupujúci starosta keď sa pôvodný starosta vzdal funkcie. Ja ako zastupujúci starosta som viedol obec a potom aj ďalšie volebné obdobie. My Rómovia sme v tom čase v kultúrnom dome dokázali urobiť taký ples, že po našom obecnom plese, kde som pozval všetkých rodákov z Radkovej, ešte aj lesy SR si od nás prenajali túto budovu.
A čo je teraz s bývalým starostom?
„Bol odsúdený, policajti ho prichytili pod vplyvom alkoholu a musel skončiť svoju prácu.“
Takže toto bol ten moment, ktorý Vás tak odrazil?
„Bol to taký moment, kedy som sa ja už na to zlo nemohol pozerať. A vtedy som si povedal, buď teraz, alebo nikdy.“

Vy ste boli aj poslancom obecného zastupiteľstva?
„Áno bol som aj poslancom, zároveň aj zástupcom starostu, ale nie v čase kedy bol starostom náš bývalý starosta. Keď bol on starostom ja som bol len radový občan.“
Pamätáte na svoj prvý moment, keď ste sem prišli? Vedeli ste čo máte robiť?
„Jasne, že si pamätám. Takéto momenty sa nezabúdajú. A hlavne v tomto volebnom období mi to už nerobilo problém, nakoľko som bol aj predtým starostom. V tom prvom období to bolo trošku ťažšie. V tom čase boli aj školenia pre starostov, čo veľmi pomohlo, hlavne pre tých, ktorí prišli prvý krát na takú pozíciu. Dnes už také tuším ani nie je. Ja som si to vedel v priebehu jedného, dvoch mesiacov zafixovať a bežalo to, myslím si veľmi dobre. Nebál som sa ničoho, myslím, že to je základ. Človek s touto pozíciou sa nesmie báť. Samozrejme musí sa zo všetkým oboznámiť, čo sú jeho právomoci a tak ďalej.“
Vo viacerých samosprávach starosta nastúpi na post, v prvý deň si sadne za starostovský stôl a nevie čo má robiť.
„Áno to je pravda a to je veľmi zlé. Pokiaľ je to ale tak, že starosta má taký pocit – ja na jeho mieste by som sa vzdal. Prvé čo je potrebné urobiť je naštudovať si Zákon obecnom zriadení, Zákon o verejnom obstarávaní. Pokiaľ to nemá naštudované a nemá to v hlave, tak to je veľmi ťažké. Ja vám ich odrecitujem už pomaly aj zo sna.“ pokračuje s úsmevom starosta.
Čo všetko sa Vám už podarilo zrealizovať, opraviť alebo vymyslieť, za toto aj to predošlé obdobie?
„Prišlo nové obecné zastupiteľstvo, snažíme sa veľmi, ja som zdedil po predchodcovi obec v zlom, veľmi zlom stave. Prvé tri mesiace som veľmi váhal a rozmýšľal nad tým, či vôbec niečo dokážem spraviť. Financie boli vtedy tiež na zlej úrovni. Rozmýšľal som ako sa to dá napraviť a začali sme postupne šetriť. Začali sme šetriť napríklad: čo sa týka verejného osvetlenia, dal som vymeniť všetky staré osvetlenia za nové úsporné. Už behom jedného roka sa ukázal výsledok 6 000 eur. Ďalej napríklad v dome smútku, kde máme mrazničku pre zosnulých a to je tiež veľmi finančne náročné. Aj s tým som si nejako poradil a ušetrili sme. A takto nejako som postupoval ako ušetriť čo najviac peňazí. Prvý rok bol naozaj ťažký. Ale zase na druhej strane nemôže nikto povedať, že sa nesnažím šetriť verejné financie.“
Uvedomujú si to všetci?
„Ja si myslím, že áno. Vždy keď prečítam záverečný účet za rok, teraz budem čítať za rok 2024. Výsledok už viem. A od kedy tu pracujem ešte som nepriniesol obec na nulu. Vždy sa snažím a vždy som aj priniesol obec do prebytku. Nie je dobré sa s tým chváliť samozrejme, pretože keď štát vidí, že máte prebytok, tak vie, že tá obec je bohatá. Ale vždy sa snažím tak, aby sa obec mala čoho chytiť, pretože pokiaľ ten prebytok nemáte a nepresunieme si ho na kapitálové výdavky, tak tým pádom nemáte financie na projektovú dokumentáciu. Tu tiež nebol problém, keď sme vstúpili do tohto projektu, rekonštrukcia Materskej škôlky, jedálne a kuchyne. Nebol teda žiaden problém, pretože sme si to všetko vedeli zaplatiť z vlastných obecných zdrojov.“
A komunikácie, chodníky, ulice – ako ste na tom s nimi?
„Máme pripravený projekt, ktorý je už podaný na Úrade splnomocnenca vlády. Ide o miestne komunikácie a chodníky, v hodnote 167 000 €. Z týchto peňazí sa dá opraviť strašne veľa. Ja ale netlačím na pána splnomocnenca. V piatok sme sa o tom rozprávali, že možno toľko peňazí Úrad splnomocnenca nebude mať, ale vždy je lepšie byť v tom zásobníku. Je veľkou škodou, že nie sme v šesťdesiatke ale je prisľúbené zo strany splnomocnenca p.Alexandra Daška, že „šesťdesiatka“ sa ide rozširovať a bude ďalších šesťdesiat obcí, kde dúfame a veríme, že Ratková bude.“
Aké máte plány do budúcna? Vieme, že vy tu plánujete veľkú rekonštrukciu za sumu, ktorú Vám môže asi každá obec v okolí závidieť.
„Ani nevravte. Bola to veľmi zdĺhavá cesta, vyčerpávajúca. Som rád, že som to dokázal. Ide teda o rekonštrukciu materskej školy s kapacitou asi 90 detí. Bude tam moderná kuchyňa, moderná jedáleň všetko podľa európskych noriem. Ja si myslím, že taká škôlka, aká je napísaná v projekte v okrese Revúca a Rimavská Sobota ani nebude. Ide o sumu 1,5 milióna eur. „

Čo všetko sa tam zrekonštruuje?
„Tak ako som povedal jedáleň, kuchyňa, kotolňa, vodoinštalácia, elektroinštalácia. Bude nová strecha, zateplenie strechy, prístavba, nové triedy.“

Čo na to hovoríte, že takého niečo sa podarilo?
„Ja som to začal riešiť ešte s p. splnomocnencom Jankom Herom. Nemôžem na neho povedať, že bol zlý človek. Bol veľmi dobrý, ale myslím si, že bol riadený niekým a nevedel sa pohnúť ďalej. Ale ako náhle nastúpil pán Daško, navštívil našu obec už dvakrát. Ja som mu našu situáciu vysvetlil, rovnako aj naši poslanci, či by sa nenašlo nejaké východisko. Lebo my sme už z plánu obnovy, čo boli peniažky nestihli verejné obstarávanie. Takže to vtedy bola mimoriadna situácia. Dvakrát navštívil našu obec, ja som mu vysvetlil čo nás trápi. Totižto nechcem žiť v takej obci, kde sa mi dieťa nebude vedieť ani len pozdraviť po slovensky. Hneď po druhom stretnutí sa p. Daško skontaktoval s pánmi z ministerstva školstva, konkrétne aj s pánom ministrom Druckerom. Neprešiel ani mesiac a už tu u nás boli páni z ministerstva školstva. Vypočuli si nás a povedali nám, že nájdu pre nás riešenie. Druhý krát, keď prišli, mi povedali, že majú pre mňa dobrú správu. A to bolo to, že môj návrh predkladajú vláde a nevidia problém v tom, že by nám to vláda neschválila. V teň deň keď vláda zasadala, išlo o sedemdesiate siedme zasadnutie vlády, mi hneď po skončení zasadnutia povedali, že to mám schválené.“

Všetko to začalo pánom splnomocnencom. Ak by nebolo jeho, škola by pravdepodobne schátrala úplne. Z obecných financií, by sme všetko nevedeli pokryť. Boli by sme ju museli vyradiť zo siete školstva. Budova by schátrala.
Vy dbáte aj na bezpečnosť, zaradili ste občianske hliadky.
„Áno, máme aj občianske hliadky a prebieha to podľa mňa vynikajúco. Tiež sme vďační za to, že sa našli financie na Úrade splnomocnenca vlády a je v tom aj naša obec Ratková. Máme štyroch zamestnancov. Nie je problém z vyúčtovaním, vždy máme zálohové platby.“

Predtým keď tu hliadky neboli, bolo to tu horšie?
„Ja si myslím, že áno, nakoľko nám tu na námestí bývajú mal. deti a mládež a dieťaťu neviete rozkázať. Tieto hliadky ich upozorňujú na to, ako sa majú správať. Takže už si na to tie deti a mládež zvykli. Robia tiež doprovod do Materskej školy aj Základnej, k autobusom. Myslím si, že je to lepšie.!
Keď si zaspomíname. Pred pár rokmi tu bola kriminalita, ktorá teraz klesla?
„Áno bola väčšia, oveľa väčšia. Ja som to vtedy nestíhal z Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Revúcej riešiť. Navštevovali ma takmer každý druhý deň. Išlo najmä o vlámania a krádeže. Pomáhala mi veľmi polícia v Revúcej a tiež sociálna kuratela a vedeli sme potom týchto mladých dostať do reedukačných centier.“

Vy ale máte aj poriadne rozsiahli kamerový systém v obci.
„Áno, aj to som nám zabezpečil. Chýba nám ešte jedna ulica a budeme mať pokrytú kompletne celú obec kamerovým systémom.“ Máme asi 20 kamier a stálo to približne 10 000 eur. Financie máme z obecných zdrojov. Ale poviem vám, oplatilo sa to. Bola to veľmi dobrá investícia“
Čo by ste ešte chceli vo vašej obci dosiahnuť?
„No..teraz ste ma zaskočil. Chcel by som aby sa v našej obci každý cítil bezpečne, aby sa tu ľuďom žilo dobre. Teraz sa tu už robia medzi obyvateľmi rozdiely. Ale kedysi tomu tak nebolo. Predtým tu spolu ľudia žili, ako jedna rodina. A hlavne si navzájom veľa pomáhali. A to by som chcel vrátiť naspäť“ zakončil náš rozhovor p. Roman Chicho, starosta obce Ratková.
Keby nebolo splnomocnenca vlády p.Alexandra Daška, z tejto škôlky by bola o pár rokov jedna ruina. Prečo? RÚVZ by zakázala jej prevádzkovanie, škôlka by sa musela zavrieť a od toho dňa by začala nenávratne chátrať.

