Rómska rodina aj dnes predstavuje tradičný viacgeneračný model. Štruktúra rómskej rodiny sa viaže na historický vývoj rómskeho spoločenstva – cez rod, kmeň až po etnikum. V štruktúre sa odráža viacgeneračná rodina. Z tohto hľadiska sa výrazne prejavuje súdržnosť členov rodiny.
Pod povrchom prispôsobenia sa Rómov okoliu možno cítiť odlišný životný rytmus. Ich tradície sa výrazne líšia od usadlých národov. Tí, ktorí ich považujú za parazitov, si neuvedomujú ich význam v mnohých oblastiach. Rómska kultúra sa dá pochopiť len preniknutím do „cigánskej duše“.
Rómovia nepostavili mestá ani pamiatky, ale vytvorili si vlastný svet, ktorý odráža ich dušu. Majú silnú potrebu telesnej blízkosti a ich kultúru charakterizuje ochota deliť sa. Úcta k hosťovi je pre nich zásadná, a to aj v tých najchudobnejších osadách. Spontánnosť a temperament sa prejavujú v ich veselosti, zábave a tanci.
Rómovia tradične neprikladajú význam úradnému manželstvu a partnerský život začínajú často už v 16 rokoch. Matka zohráva kľúčovú úlohu pri výbere nevesty, a hoci mladí sú dnes pokrokovejší, súhlas matky zostáva dôležitý.

Prečo u Rómov prevláda stále patriarchálna rodina?
Rómska rodina je stále výrazne patriarchálna. Pre rómsku ženu je najvyššou hodnotou mať deti. Dieťa sa žene narodí hneď, ako je pohlavne zrelá, niekedy v 13 rokoch. Pre Rómov je, ako už bolo spomenuté, najtypickejšia niekoľkogeneračná rodina, v ktorej žijú rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia, deti, vnuci, pravnuci, bratranci, sesternice, tety, strýkovia ďalší príbuzní. V rómskej rodine má dominantné postavenie muž a prvoradé miesto medzi deťmi – chlapci, najmä prvorodený syn. Postavenie ženy v rómskej rodine sa zlepšuje, i keď tu nemožno hovoriť o rovnocennosti partnerov. Mnohé rómske ženy sa však so svojím postavením v rodine stotožňujú a považujú to za prirodzené. Chlapci majú väčšiu voľnosť ako dievčatá, ktoré od raného veku musia pracovať v rámci rodiny a ich vzdelávanie sa považuje za nepotrebné.
V posledných desaťročiach však rómska rodina oslabila. Vytrhnutie detí z rodín sociálnymi pracovníkmi síce zabezpečilo lepšie podmienky, ale narušilo schopnosť vytvárať citové väzby. Dnes sa v rómskych rodinách častejšie vyskytuje domáce násilie, zanedbávanie a závislosti. Ojedinele sa objavujú aj prípady incestu.
Sociálne postavenie Rómov je veľmi rôznorodé – od bohatých podnikateľov až po rodiny odkázané na pomoc. Niektoré komunity si zachovávajú silnú hierarchiu, iné sa už viac prispôsobili a hľadajú novú identitu.
Pri skúmaní rómskej kultúry je dôležité chápať túto tému nie ako problém chudobnej skupiny, ale ako dôsledok kultúrnych rozdielov. Spolužitie Rómov a nerómov trvá už stáročia, a preto je potrebné venovať pozornosť vzájomným vzťahom a kultúrnym zmenám, ktoré sa odohrali v posledných desaťročiach.

