Vo Veľkom Šariši (okres Prešov) sa odohrala tragická udalosť, ktorá zasiahla celé okolie. Na poslednej ceste odprevadili štyri malé deti a ich prababičku, ktorí zahynuli pri tragickom požiari. Pohreb sa konal v utorok ráno (25.03.2025) a niesol sa v tichu a smútku.
Mária, matka zosnulých detí, niesla obrovský žiaľ, ktorý sa nedal slovami opísať. Emocionálne vyčerpaná, miestami už ani nevládala plakať za svojimi mal. deťmi.
Pri požiari zahynuli Mária (†4), Agnesa (†3), Damián (†2) a trojmesačný Brajen. Spolu s nimi aj ich 62-ročná prababička Justína, ktorá ich mala v tom čase pri sebe. Všetci spali v unimobunke, kde si kúrili tuhým palivom. Nešťastnou náhodou sa od piecky chytila posteľ a oheň sa v priebehu chvíle rozšíril. Záchrana už nebola možná.
Požiar poškodil aj ďalších šesť obydlí v tesnej blízkosti a približne tridsať ľudí tak prišlo o strechu nad hlavou. Mesto obetiam požiaru prisľúbilo pomoc v podobe dočasného náhradného bývania.

Pohreb, na ktorý nik nezabudne – matka detí sa psychický zrútila
Hodinu pred obradom položili na katafalk štyri malé biele rakvy s telami detí a jednu väčšiu s pozostatkami Justíny. Smútočnú atmosféru umocňovali tóny rómskych piesní v podaní živej hudby. Mária, zdrvená stratou, stála nad rakvami svojich detí, dotýkala sa ich a napokon musela odísť von, keďže sa jej priťažilo.
Smútočný obrad sa začal o deviatej ráno modlitbami a čítaniami z Biblie. Duchovný pripomenul, že smrť je súčasťou života, hoci jej prijatie býva nesmierne ťažké – obzvlášť pri tak mladých životoch. Poukázal tiež na to, ako nás zasahujú tragédie, ktoré sa dejú v našej blízkosti, a že práve v týchto chvíľach človek potrebuje hľadať nádej a oporu.

Počas pohrebu bola Mária ako paralyzovaná bolesťou. Plač sa u nej striedal s chvíľami úplnej prázdnoty. O tragédii hovorila ako o nekončiacej nočnej more. Tvrdila, že jej v hlave stále znie plač detí a zúfalé výkriky o pomoc. Jej psychický stav sa od osudného dňa výrazne zhoršil. Počas obradu ju musel podopierať bratranec. Otec troch z detí stál ďalej od rakiev, zatiaľ čo Máriin partner sa pohrebu nezúčastnil – bol totiž vo väzbe pre krádež.
V čase vypuknutia požiaru sa Mária nachádzala v byte svojich rodičov, kam sa vybrala s hrncom po pitnú vodu, keďže unimobunka nemala prívod vody. Deti predtým uložila spať a postarala sa aj o prababičku, ktorá bola po mozgovej príhode. Obe spolu bývali, aby Mária mohla byť so svojimi deťmi – predtým jej ich totiž dočasne odobrala sociálka pre zlé bytové podmienky.

Po návrate našla dom už v plameňoch. Snažila sa vniknúť dnu, no bolo neskoro. Prababička vzala deti do náručia a dúfala, že ich zachráni. Keď jej začali horieť nohy a spadla, zrútil sa na nich horiaci strop. Mária musela bezmocne sledovať, ako jej najbližší hynú pred očami.Požiar zničil unimobunku do tla, a spolu s ňou aj životy piatich ľudí. Vyšetrovanie udalosti prevzala polícia, ktorá začala trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie.


